Trend píše o našej firme

Trend, týždenník o ekonomike a podnikaní napísal článok o našej ceste pod značkou CIVITTA.
https://www.etrend.sk/podnikanie/neulogy-zmenila-majitela-aj-meno-so-startupmi-vsak-ostane.html

Prepis z článku uverňujeme aj na našej web stránke:

Neulogy je so startupmi úzko spätá dlhé roky. Dá sa povedať, že hrala kľúčovú úlohu pri rozbehu startupového ekosystému na Slovensku, pričom Startup Awards boli jeho jednotiacim prvkom. To, že zo súťaže odchádza jej zakladateľ, sa môže javiť ako prekvapenie. V skutočnosti má firma za sebou v uplynulých mesiacoch ešte výraznejšie posuny – začiatkom roka zmenila majiteľa i názov. A do budúcnosti hľadí s novými ambíciami.

Neulogy je so startupmi úzko spätá dlhé roky. Dá sa povedať, že hrala kľúčovú úlohu pri rozbehu startupového ekosystému na Slovensku, pričom Startup Awards boli jeho jednotiacim prvkom. To, že zo súťaže odchádza jej zakladateľ, sa môže javiť ako prekvapenie. V skutočnosti má firma za sebou v uplynulých mesiacoch ešte výraznejšie posuny – začiatkom roka zmenila majiteľa i názov. A do budúcnosti hľadí s novými ambíciami.

Trinásta krajina

Novým väčšinovým majiteľom Neulogy sa vo februári stala estónska spoločnosť Civitta. Kúpila 51 percent akcií firmy od private equity skupiny Pro Partners. Zvyšní akcionári, zamestnanci Neulogy, vo vlastníckej štruktúre ostali. Tržby firmy v roku 2017 dosiahli 629-tisíc eur. Posledné roky sú na klesajúcej trajektórii, keď v roku 2011 ešte prekročili milión eur. Neulogy sa po prevzatí premenovala na Civitta Slovakia. V očakávaní rastu rozširuje svoj tím, k desiatke ľudí na začiatku roka už pridala dvoch nových konzultantov a ďalších dvoch hľadá.

Civittu v roku 2010 založil Adam Vaina, ktorý predtým pôsobil ako partner nadnárodnej poradenskej firmy McKinsey. Jeho víziou je vytvoriť medzinárodnú konzultačnú spoločnosť, ktorá by rozsahom a vplyvom konkurovala takzvanej veľkej štvorke (Big Four), do ktorej sa neformálne zaraďujú najväčší hráči v tomto biznise Deloitte, EY, KPMG a PwC.

A. Vaina svoje plány napĺňa zakladaním pobočiek a akvizíciami. Cez Neulogy sa Civitta rozšírila na Slovensko, ktoré je 13. krajinou v jej portfóliu. Vlani Estónci založili pobočku vo Fínsku a v ruskom Petrohrade, rok predtým kúpili veľkú konzultačku s desaťročnou históriou v Rumunsku. V roku 2017 Civitta dosiahla tržby 11,6 milióna eur, čo predstavovalo takmer 50-percentný medziročný nárast. Pre celú skupinu v súčasnosti pracuje zhruba 350 ľudí.

Gravitačná sila

Šéf slovenskej Civitty Peter Kolesár hovorí, že prechod startupovej súťaže pod HubHub s príchodom estónskeho majiteľa nesúvisí. Podľa neho je to zhoda okolností. „V priebehu rokov sa zo Startup Awards stalo také veľké podujatie, že presiahlo kapacity malej konzultačky.“ Uznáva, že návratnosť investície do podujatia je dlhodobá a nepriama: „Vytvorili sme si zásobník potenciálnych klientov.“ Preto o súťaži hovorí aj ako o „službe pre krajinu“. Inými slovami, biznisová racionalita za ňou nebola prioritná.

Na druhej strane, ak mali Startup Awards ostať relevantnými, museli rásť a meniť sa, konštatuje P. Kolesár. „HubHub expandoval, zakladal pobočky v okolitých krajinách a potreboval zabehnutú eventovú platformu, v rámci ktorej sa komunita mladých a inovatívnych podnikateľov stretáva,“ dodáva P. Kolesár. Jeho tím bude pri „awardsoch“ naďalej, ale skôr v úlohe poradcov HubHubu pri výbere účastníkov súťaže.

Od startupov P. Kolesár a spol. po prechode pod Civittu odskočiť nechce. „Bolo pre nás dôležité vysvetliť svoju pozíciu v ekosystéme, do akej miery sme v ňom gravitačná sila,“ spomína šéf slovenskej konzultačky na rokovania s Estóncami. V Civitte s tým problém nemali. Nielenže sami v Estónsku dlhé roky organizovali startupovú súťaž s názvom Ajujaht (Lov mozgov), ale predovšetkým sa okolo služieb pre mladé firmy točí veľká časť ich biznisu.

Tretí Uplift

Slovenská Civitta preto pokračuje vo viacerých aktivitách smerujúcich do startupového prostredia. Vlajkovou loďou je akcelerátor Uplift, ktorý Neulogy a kreatívny priestor ImpactHub založili pred dvoma rokmi. Cieľom tohto niekoľkomesačného programu je posunúť začínajúce inovatívne firmy do fázy, keď je zrejmé, že majú potenciál progresívne rásť a mohli by sa o ne začať zaujímať investori. Startupisti absolvujú workshopy a individuálne konzultácie s mentormi v oblasti stratégie predaja, financií a HR, naučia sa prezentovať svoje nápady investorom či ochrániť svoje duševné vlastníctvo.

Upliftom v doterajších dvoch kolách prešlo niečo vyše dvadsať startupov, napríklad Crosswalk s riešením smart osvetlenia priechodu pre chodcov, ParkTop so systémom na manažment parkovacích miest či Fleximodo, vyvíjajúce IoT (internet of things) senzory pre smart parking. „Okrem slovenských startupov sme v Uplifte mali niekoľko zahraničných, z Česka a z Balkánu, a to aj bez aktívnejšieho promovania,“ hodnotí P. Kolesár. V treťom kole, ktoré aktuálne štartuje, môže byť geografická štruktúra účastníkov ešte pestrejšia, keďže organizátori ponúkajú štipendium pre mimobratislavské firmy.

Ústrednou témou Upliftu boli a sú mestské inovácie, v najnovšom kole k nim pribudol blockchain. Voľba mestských inovácií nebola náhodná. Táto téma je dostatočne široká, aby sa do akcelerátora prihlásil patričný počet projektov – predsa len, Slovensko má obmedzenú schopnosť „tvorby“ startupov. Okrem toho, medzi partnerov Upliftu patrí mesto Bratislava a bratislavský VÚC, ktoré sú ochotné nápady inovátorov odskúšať v praxi. „To je príležitosť, ku ktorej sa mladé firmy dostávajú ťažko,“ dodáva P. Kolesár.

Podobne ako Startup Awards aj Uplift má pre konzultačku predovšetkým nepriamy biznisový efekt. S tým súvisí aj jeho financovanie. Organizátori sa spoliehajú na sponzorov, ktorými sú korporácie a nadácie, časť peňazí prichádza z verejných zdrojov cez Medzinárodný vyšehradský fond.

Podobne funguje ďalšia startupová aktivita, ktorú si Neulogy takisto preniesla do Civity. Pred dvoma rokmi sa stala správcom slovenskej odnože inovačného hubu InnoEnergy, za ktorým stojí Európsky inštitút pre inovácie a technológie (EIT), čo je výskumno-vývojová agentúra EÚ. Úlohou InnoEnergy a jeho jedenástich hubov naprieč kontinentom je kultivovať scénu inovátorov v energetike, pomôcť im napredovať a zviditeľniť sa – formou nadnárodnej súťaže PowerUp! Mimochodom, tohtoročné stredoeurópske finále vyhral slovenský projekt Danubia Nanotech.

Čo prinesie Civitta

S novým majiteľom prišli i nové plány a ambície. P. Kolesár hovorí, že Civitta ponúka slovenskej konzultačke medzinárodnú perspektívu: „Otvorili sa nám nové možnosti, pokiaľ ide o to, do akých projektov môžeme ísť. Nepozeráme sa len na príležitosti, ktoré korešpondujú s veľkosťou malej slovenskej konzultačky, môžeme využiť zdroje veľkej nadnárodnej skupiny s 350 zamestnancami,“ vysvetľuje. A dodáva, že už v čase, keď finalizovali spojenie s Civittou, šli spoločne do viacerých tendrov a projektov.

P. Kolesár by ľudí zo svojho tímu rád videl napríklad vo veľkých projektoch EÚ na podporu ekosystému startupov a ich internacionalizácie. Priestor vidí tiež v poradenstve pre žiadateľov o finančnú podporu z európskeho mechanizmu SME Instrument, ktorý je obľúbený u mladých inovatívnych spoločností, no je náročné uspieť v ňom. Civitta so žiadosťami o granty dosahuje pomerne vysokú úspešnosť. Napríklad na Ukrajine z jedenástich úspešných žiadateľov pomáhala ôsmim. Slovenskí „civiťáci“ písali tento rok žiadosti pre dva projekty – Fleximodo a Danubia Nanotech –, pričom oba uspeli.

Pre orientáciu na nadnárodné a európske schémy sa podľa P. Kolesára rozhodli pre skúsenosti so slovenským systémom štátnej podpory inovácií. „Do istého času sme pomerne úspešne písali projekty ku grantom zo štrukturálnych fondov, ktoré manažuje slovenská vláda. No potom sme prestali byť kompetitívni,“ spomína. Podľa neho sa stalo štandardom, že pri hodnotení predložených projektov sa oveľa viac prihliada na to, či spĺňajú formálne podmienky, než na ich obsah. „Našu pridanú hodnotu však vidíme práve v obsahu,“ dodáva.

Nejde o ojedinelý názor. Aj Najvyšší kontrolný úrad (NKÚ) SR pred dvoma rokmi skonštatoval, že Výskumná agentúra z rezortu ministerstva školstva pri kauze eurofondov na výskum porušovala princípy objektívnosti aj transparentnosti. Išlo o kauzu, pre ktorú musel odstúpiť vtedajší minister školstva Peter Plavčan. V médiách sa písalo tiež o úplatkoch a sprostredkovateľoch, ktorí za províziu sľubovali dostatok bodov potrebných na pridelenie dotácie. Na druhej strane, vlaňajšia správa NKÚ naznačuje zlepšenie situácie pri manažovaní eurofondov, aspoň v niektorých rezortoch.

P. Kolesár nevylučuje, že k domácemu biznisu sa vrátia, no momentálne upierajú pozornosť na zahraničie. „Myslíme si, že naša expertíza sa uplatní skôr v európskych programoch. Medzinárodný biznis je síce konkurenčne náročný, no je udržateľnejší,“ mieni.

Poradcovia pre manažérov

Ďalší nový biznis, ktorý si P. Kolesár výhľadovo sľubuje od vstupu do nadnárodnej skupiny, sú služby manažment konzultingu. Tie sú významnou vetvou podnikania Civitty v Pobaltí a ďalších krajinách, kde pôsobí. Chcela by ich poskytovať aj na Slovensku a stať sa aj tu vyzývateľom konzultačiek z veľkej štvorky, ktoré v tomto segmente dominujú. „Zatiaľ to nie je priorita, máme množstvo iných rastových príležitostí,“ pripúšťa P. Kolesár.

Šéf skupiny Civitta A. Vaina vysvetľuje, že zhruba polovicu biznisu firmy tvoria zákazky pre vládny sektor, samosprávy či inštitúcie Európskej únie a druhá polovica zasa súvisí s kontraktmi pre súkromný sektor. „Väčšinou ide o lokálne firmy, ktoré chcú vyrásť na európsku úroveň,“ približuje. Ako príklad veľkého konzultačného kontraktu uvádza spoluprácu na vybudovaní LNG terminálu v Litve: „Pomáhali sme priniesť kľúčových expertov a inžinierov, tendrovali sme procesy na vybudovanie terminálu.“

K manažment konzultingu sa slovenská Civitta už niektorými svojimi aktivitami približuje. Pre firmy organizuje inovačné workshopy a hackathony, v rámci ktorých interní zamestnanci alebo ľudia z externého prostredia prichádzajú s inováciami, ktoré by mohli zlepšiť alebo rozšíriť ich produkty a služby. Neulogy takto v minulosti spolupracovala so ZSE, Union poisťovňou alebo Orangeom. „V poradenstve pri riadení korporátnych inovácií sme ťahúňom aj v rámci Civitty,“ hodnotí P. Kolesár. „Spolu s estónskou, litovskou a ukrajinskou pobočkou by sme s ním chceli vstúpiť na trhy v západnej Európe,“ uzatvára. 

 

Štefunkova firma alebo ako prekonať gravitačnú silu zakladateľa

Okrem nových biznisových príležitostí bol vstup Civitty do Neulogy dôležitý ešte z jedného pohľadu. Môže slovenskej konzultačke pomôcť prekonať „gravitačnú silu“ svojho zakladateľa Ivana Štefunka, ktorý predvlani stál za vznikom politickej strany Progresívne Slovensko.

I. Štefunko založil Neulogy v roku 2007. Jedným z jeho spoločníkov bol Martin Bruncko, ktorý bol v rokoch 2003 až 2006 poradcom ministra financií Ivana Mikloša. Pod Štefunkovým vedením Neulogy zohrala dôležitú úlohu pri zrode startupového ekosystému na Slovensku.

Zdroj: Maňo Štrauch

V roku 2012 I. Štefunko založil fond na financovanie startupov Neulogy Ventures, spolu s niekdajším zakladateľom nízkonákladových aerolínií Sky Europe Christianom Mandlom. Vtedy odišiel z manažmentu Neulogy. „Ivan v tom čase už do biznisu Neulogy nezasahoval, nemal na to ani čas,“ tvrdí Peter Kolesár, ktorý do firmy prišiel pred troma rokmi.

Aj keď I. Štefunko odišiel viesť startupový fond, ostal predsedom predstavenstva Neulogy (do roku 2014) a jej minoritným akcionárom. Vlastnícky podiel predal začiatkom vlaňajška, keď vstupoval do politiky. „Opäť – aby sa jej mohol venovať naplno,“ vysvetľuje P. Kolesár. Potvrdzuje to aj register partnerov verejného sektora, kde sú ako koneční užívatelia výhod za firmu zapísaní P. Kolesár a Eva Šimeková, ktorá v Neulogy pôsobí od roku 2007 ako finančná riaditeľka.

Terajší šéf Neulogy, respektíve Civitty Slovakia, hovorí, že v praxi sa s označením „Štefunkova firma“ ešte stále občas stretávajú. „Trpezlivo sa snažíme vysvetľovať, že Ivan firmu zakladal, ale už v nej roky nepôsobí, nie je s ňou prepojený ani manažérsky, ani akcionársky,“ hovorí P. Kolesár. „Verím, že po príchode estónskeho akcionára je to už aj navonok nespochybniteľné,“ dodáva.

 

Čím ďalej ste, tým väčšie rozdiely cítite

Šéf estónskej Civitty Adam Vaina hovorí o medzinárodnej expanzii skupiny

Civitta vznikla ako aliancia konzultačných firiem v pobaltských krajinách. Čím je tento región vo vašom biznise špecifický oproti strednej a západnej Európe?

Predovšetkým, pobaltské krajiny sú veľmi malé, takže niektoré veľké nadnárodné konzultačky, ako napríklad McKinsey, tam nepôsobia. Trh je však pomerne vyspelý. Slovensko je na tom podobne a je trocha väčšie. Krajiny ako Poľsko sa odlišujú svojou veľkosťou, západná Európa aj väčšou vyspelosťou.

Z Pobaltia ste najprv expandovali na Ukrajinu, do Moldavska a Ruska. Prečo vaše prvé kroky neviedli napríklad do Fínska, s ktorým má Estónsko veľa spoločného?

Sústreďovali sme sa na stredo- a východoeurópske krajiny. Keď do nich exportujete skúsenosti z Pobaltia, je ľahšie presvedčiť klientov o kvalite svojich služieb. Čo sa týka Fínska, rozhodli sme sa tam ísť iba vlani, lebo je to iný typ trhu.

 

Išli ste do Ruska či na Ukrajinu, lebo tam bola slabšia konkurencia?

V niektorých štátoch je v našom biznise naozaj menšia konkurencia, napríklad v Bielorusku alebo Moldavsku. Rusko a Ukrajina sú však veľké krajiny s množstvom zahraničnej aj domácej konkurencie.

Rusko má k pobaltským krajinám komplikovaný politický vzťah. Ovplyvňuje to tamojšie pôsobenie Civitty?

V Rusku máme relatívne malú pobočku. Na druhej strane, aj priemerne veľká firma z nášho regiónu má v Rusku veľkú časť biznisu, takže pre ňu je dôležité, že sme tam ako konzultanti boli prítomní.

Pociťujete animozity od ruských úradov preto, že ste z Pobaltia?

Nie. V Rusku máme malú firmu. Možno keby sme boli väčší... Okrem toho, robíme tam s klientmi zo súkromného sektora. Poskytujeme prácu miestnym ľuďom. Na našich projektoch pracuje veľa ruských analytikov, prispievame teda k rozvoju ruskej ekonomiky.

Civitta momentálne pôsobí v trinástich krajinách. V ktorej je trh najzložitejší?

Vo všeobecnosti, čím ďalej ste od svojej domovskej krajiny, tým väčšie môžu byť rozdiely v kultúre, charaktere trhu a mentalite klientov. Najväčší office máme v Rumunsku, kde síce napredujeme, ale cítime tam aj najväčšiu kultúrnu vzdialenosť. Veľká výzva je aj Fínsko, kde chceme uspieť s biznisovým modelom, ktorý je odlišný od tradičného konzultačného v západnej Európe.

V západnej Európe s výnimkou zastúpenia v Londýne vôbec nepôsobíte. Prečo? Netrúfate si na tieto trhy?

Pôsobíme tam na projektovej báze. V budúcnosti tam možno budeme expandovať viac.

Zdieľať článok